Banská Bystrica

Okres Banská Bystrica

Rozloha : 809 km2

Počet obyvateľov : asi 112 tisíc

Okres leží v severozápadnej časti Banskobystrického kraja. Zaberá územie pozdĺž rieky Hron, zo severnej strany ho ohraničuje Veľká Fatra, Starohorské vrchy a Nízke Tatry, zo západnej strany Kremnické vrchy a z južnej strany Zvolenská kotlina. Na juhovýchode sú to Veporské vrchy a Poľana. Na východnú časť okresu nadväzuje Horehronské podolie.

Do okresu zasahuje okrem Národného parku Nízke Tatry aj Národný park Veľká Fatra masívom Krížnej a CHKO Poľana Hrochoťskou dolinou s mnohými zaujímavosťami. K prírodným atraktivitám patrí Harmanecká jaskyňa, najbohatší európsky výskyt tisa obyčajného vo Veľkej Fatre a Starohorských vrchoch, Badínsky prales a mnoho kultúrnych pamiatok, napríklad rezervácia ľudovej architektúry Špania dolina, mestská pamiatková rezervácia Banská Bystrica, Ľupčiansky hrad so 700 ročnou Korvínovou lipou a ďalšie.

Počet obcí : 42

z toho mestá: Banská Bystrica
Najstaršie písomné zmienky o Banskej Bystrici pochádzajú z 13. storočia, keď v jej okolí začali ťažiť vzácne rudy, najmä striebornú a medenú. Z pôvodne slovenskej osady Bystrice zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto. Banská Bystrica získala po Banskej Štiavnici ako druhé banské mesto mestské výsady na území dnešného Slovenska. Mesto prešlo viacerými etapami vývoja. V roku 1495 bola podpísaná základná zmluva o vzniku Thurzovsko - fuggerovskej banskej podnikateľskej spoločnosti. Tento Banskobystrický mediarsky podnik svojim obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom, patril k najväčším a najmodernejším ranno - kapitalistickým podnikom v európskom baníctve a hutníctve. Pôvodné historické jadro Banskej Bystrice, obkolesené sčasti zachovanými hradbami s troma baštami, tvorí dnes mestskú pamiatkovú rezerváciu. Z jej 263 objektov návštevníkov určite upúta hradný areál z 13.-15. storočia. Jeho súčasťou je farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie so vzácnym oltárom z dielne Majstra Pavla z Levoče, Kostol Sv. Kríža a Matejov dom. Do hradu sa pôvodne vchádzalo po padacom moste cez Barbakan. Na jeseň tu ponúkajú svoje výrobky ľudoví remeselníci v rámci tradičného Radvanského jarmoku. Malebné Námestie Slovenského národného povstania obkolesené renesančnými budovami je živým centrom mesta. V starobylom Thurzovom dome sídli Stredoslovenské múzeum. Pozoruhodná vyhliadková „šikmá veža“ z roku 1552, ktorá sa od osi vychyľuje o 40 cm, sa v letných mesiacoch prizerá kultúrnym predstaveniam, medzi ktorými dominuje medzinárodný folklórny festival Eurofolklór, medzinárodný dixielandový festival, či pouličné predstavenia medzinárodného bábkarského festivalu Bábkarská Bystrica. Mesto s okolím sa počas druhej svetovej vojny stalo centrom Slovenského národného povstania. Na pamiatku týchto udalostí vzniklo architektonicky ojedinelé dielo, ktoré je jedným z najkrajších pamätníkov 20. storočia v stredoeurópskom priestore. V dvoch asymetrických betónových hemisférach je inštalovaná ojedinelá expozícia protifašistického odboja na Slovensku s originálnymi exponátmi na ktorú v areáli nadväzuje skanzen bojovej techniky z rokov 1939-1945. Banská Bystrica bola vždy centrom vyššieho školstva. Začiatkom 18. storočia bol rektorom školy Matej Bel. V súčasnosti jeho meno nosí Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici s ekonomickou, pedagogickou fakultou a fakultou humanitných a prírodných vied. Novú umeleckú generáciu vychováva Akadémia umení. Milovníci umenia nájdu inšpiráciu v Štátnej galérii a v Štátnej opere. Priaznivcov súčasného tanca osloví úspešná avantgardná tvorba profesionálneho Štúdia tanca a ríšu detskej fantázie povzbudia inscenácie Bábkového divadla na Rázcestí. Banská Bystrica s krásnym prírodným prostredím a možnosťami cestovného ruchu očarí každého návštevníka svojou pestrosťou a pohostinnosťou.